La’o Hamutuk

Bulletin  |  Surat Popular  |  Radio Igualdade  |  Topic index  |  Reports  |  Updates
Reference  |   Presentations  |  Mission Statement  |  LH Blog  |  Search  |  Home

Atualizasaun prosesu pakote Lei ba Rai iha Timor-Leste

 22 Outubru 2017. Atualiza iha 15 Maiu 2018

Liga ba pajina sira seluk atu hetan informasaun husi 2009, 2010, 2011 ka 2012.

Iha kraik

Hafoin de liu tiha prosesu ida ne’ebé naruk, Timor-Leste aprova lei tolu kona-ba rai iha Abril no Jullu 2017.

La’o Hamutuk hakerek ona buat barak relasiona ho prosesu Lei ba Rai nian, hahú husi prosesu sukat rai (projetu Ita nia Rai) ne’ebé hetan suporta husi Estadus Unidus inklui preparasaun to promulgasaun Lei ba Rai Timor-Leste nian. Informasaun tuan sira bele hetan iha link ne’e. Tuir mai atualizasaun ba prosesu sira ne’ebé la’o, hafoin tinan 2012 bainhira Prezidente Jose Ramos-Horta veta Lei ba Rai tolu, too ba promulgasaun husi Prezidente da Repúblika Taur Matan Ruak no Prezidente da Repúblika atuál Sr. Francisco Guterres “Lu-Olo” iha tinan 2017.

2013-2015

Abril 2013 - Ministru Justisa Dr. Dionisio Babo loke prosesu konsultasaun ikus ba pakote lei ba rai molok haruka ba Konsellu Ministru.

Maiu - Ministériu Justisa haruka pakote lei ba rai ba fali Konsellu Ministru, hafoin halo konsultasaun. Ministériu justisa deklara katak hadi’ak ona pakote lei ba rai hodi haklaru no harmoniza liután lia fuan sira iha pakote lei ba rai nia laran. Depois Konsellu Ministru haruka fali ezbosu pakote Lei Rai ba Parlamentu Nasionál tuir revizaun substánsial, maibé Parlamentu la konsege diskute ou debate no ikus mai lei ne’e sai kaduka tiha (expire).

Jullu - La’o Hamutuk fó aprezentasaun ida ba TLSA:  Oinsá Polítika Rai fó Impaktu ba Moris Sosiál? no publika Boletín ida fokus ba asuntu Lei ba rai.

Tinan 2014 no 2015 prosesu Lei ba rai iha Ministériu Justisa nia laran de’it.

2016

Marsu - Konsellu Ministru hahú debate pakote lei ba rai no halo mudansa lubuk ida hodi hamosu fali versaun foun iha Lei Regime Especial ba Definisaun Titularidade Soin-Imóvel. Mudansa boot ida ne’ebé Konsellu Ministru halo mak hasai tiha Kapítulu VIII kona ba Despeju Administrativu, no hamosu fali artigu foun ida (artigu 76) hodi ko’alia kona-ba Despeju.

Konsellu Ministru mós aumenta tan alínea foun ida iha artigu 21 kona-ba “Uzu kapiaun especial” hodi define katak Uzukapiaun especial la aplika ba soin imovél ne’ebé okupa tanba dezlokasaun forsada populasaun durante administrasaun indonézia. Liga ba dezlokasaun forsada, Konsellu Ministru mós hamosu tan artigu ida (Artigu 75) kona ba Kazu Disputadu soin imovél okupadu ne’ebé rezulta hosi aktu dezlokasaun forsada populasaun nian.

Abril - Rede ba Rai hato’o karta rekomendasaun ba Konsellu Ministru hodi husu Konsellu Ministru atu hatama fali kapítulu VIII antes haruka ba Parlamentu Nasionál, maibé Konsellu Ministru la tuir rekomendasaun ne’e.

Maiu - Konsellu Ministru haruka ezbosu foun Lei Regime Especial ne’e ba Parlamentu Nasionál.

Juñu - Komisaun A Parlamentu Nasionál realiza audiénsia públiku ho grupu sosiedade sivíl sira no Instituisaun relijioza hodi rona sira nia hanoin molok Deputadu no Deputada sira lori ba debate iha plenária.

Rede ba Rai hato’o submisaun rua ba Parlamentu Nasionál, kona ba Lei Regime Espesiál no Lei Espropriasaun.

UN Women mós kontribui ba prosesu ne'e liu husi oferese sira nia analiza kona ba Lei Espropriasaun.

La’o Hamutuk partisipa iha audiénsia públiku ida ne’e no halo komentáriu ba Ezbosu Lei Regime Espesiál no komentáriu ida tan ba Ezbosu Lei Espropriasaun. La’o Hamutuk nia submisaun sira ba PN hodi ezije atu iha protesaun forte ba vítima despeju nian atu respeita dignidade ema nian, respeita direitus umanus, no fó seguransa social di’ak ba populasaun ne’ebé hetan despeju. La’o Hamutuk mós toka kona ba importánsia husi rekoñesimentu ba situasaun polítika iha tempu okupasaun Indonézia atu bele prevene konflitu foun bainhira lei ne’e aplika. Parte importante seluk mak klarifikasaun ba area protejidu no mós rai komunidade nian, atu prevene komersializasaun no uzu rai ba fin ne’ebé la sustentável.

Jullu - Parlamentu Nasionál aprova lei ne’e en generalidade no haruka ba Komisaun A Parlamentu Nasionál hodi kontinua halo diskusaun espesialidade.

La'o Hamutuk no Rede ba Rai kontinua defende reinkluzaun kapítulu VIII iha Lei Regime Especial Titularidade Bens Imoveis, atu haforsa protesaun ba povu ki’ik sira nia direitu bainhira iha kazu eviksaun ka despeju. Rede ba Rai no membru sira hakerek submisaun hodi kontra artigu 21 ne’ebé hateten katak “Soin-Imovél ne’ebé insuseptivel ba adkiri liu hosi uzukapiaun especial” alínea 2 hateten katak “ uzukapiaun especial la aplika ba soin-imovél ne’ebé okupa tiha tanba dezlokasaun forsada populasaun nian durante administrasaun Indonézia”.

2017

Lei Regime Espesiál Titularidade Soin-Imóvel

Iha loron 27 Janeiru, Komisaun A debate no aprova Lei Regime Espesiál Titularidade Soin-Imovél no hamosu proposta da alterasaun 22. Plenária PN nian aprova proposta 16 no retira proposta 6. Parlamentu Nasionál la halo mudansa ba lei ne’e tuir rekomendasaun husi Rede ba Rai no nia membru sira.

Rede ba Rai no membru sira hakerek submisaun hodi husu Parlamentu Nasionál elimina Artigu 21.2 (Soin-Imovél ne’ebé insuseptivel ba adkiri liu hosi uzukapiaun especial” alínea 2 “Uzukapiaun espesiál la aplika ba soin-imovél ne’ebé okupa tiha tanba dezlokasaun forsada populasaun nian durante administrasaun indonézia”) no Artigu 75 (Kazu disputadu kona-ba soin-imovél okupadu rezulta hosi aktu dezlokasaun forsada populasaun nian).

Parlamentu Nasionál debate no aprova Lei Regime Espesiál Titularidade Soin-Imóvel ho unanimidade. PN la halo mudansa ba artigu ne’ebé mak Rede foka ba. Maske nune'e, Rede ba Rai rekomenda ba Prezidente Repúblika atu promulga lei tolu ne'e.

PN haruka lei ne’e ba Prezidente da Repúblika tempu ne’ebá, Sr. Taur Matan Ruak, maibé nia deside haruka lei ba Tribunal Rekursu hodi analiza nia konstitusionalidade.

Tuir informasaun husi Tribunal Rekursu, Eis Prezidente Taur Matan Ruak preokupa ho kestaun sira mak hanesan:

  • Modu atu hetan posse ba propriedade;

  • Propriedade ema koletivu nian;

  • Direitus ema estranjeiru sira nian;

  • Direitu asesu ba tribunal; no

  • Prinsipiu protesaun ba konfiansa nomos serteza seguransa jurídiku.

Iha loron 1 Juñu 2017 Prezidente RDTL Francisco Guterres Lu-Olo promulga Lei Regime Espesiál Titularidade Soin-Imóvel (Lei ba Rai). Prezidente Lu-Olo halo promulgasaun ba lei refere hafoin Tribunal Rekursu halo akordaun ne’ebé konklui katak la iha inkonstitusionalidade. Lei ne’e publika hanesan Lei No. 13/2017 iha Jornál da Repúblika loron 5 fulan Juñu 2017, no verzaun Tetum orsida.

Lei Espropriasaun

Komisaun A diskute Lei Espropriasaun hahú hosi loron 08 to 15 fulan Fevreiru 2017. Durante prosesu Lei Espropriasaun nian, Rede ba Rai no La’o Hamutuk hakerek submisaun atu hadi’ak lei refere atu nune’e bele minimiza impaktu negativu ba vítima espropriasaun. Komisaun A halo relatóriu iha loron 17 Juñu 2016. Lei ne’e fó podér másimu ba Governu atu halo espropriasaun, liu-liu ho razaun “interese públiku”. Plenária ne’ebé vota ho unanimidade iha loron 27 Fevreiru. Lei Espropriasaun promulga husi Prezidente da Repúblika no publika hanesan Lei no 8/2017 iha Jornál da Repúblika iha loron 26 Abril 2017, no verzaun Tetum orsida.

Lei Baze de Ordenamento Territóriu

Iha loron 16-17 Fevreiru 2017 Komisaun A (PN) kontinua debate no aprova Lei Baze de Ordenamento Territóriu. Tanba Lei ne’e iha artigu 39 de’it, entaun Komisaun A debate ba loron rua de’it, no halo relatóriu hodi aprezenta ba Plenaria. Plenária aprova lei ne’e iha loron 27 Fevreiru 2017. Prezidente Repúblika promulga, no lei ne’e públika hanesan Lei no. 6/2017 iha Jornál da Repúblika iha loron 26 Abril 2017, no verzaun Tetum orsida.

Analiza no submisaun sira

Dokumentu sira

The Timor-Leste Institute for Development Monitoring and Analysis (La’o Hamutuk)
Institutu Timor-Leste ba Analiza no Monitor ba Dezenvolvimentu
Rua D. Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste
P.O. Box 340, Dili, Timor-Leste
Tel: +670-3321040 or +670-77234330
email: 
laohamutuk@gmail.com    Web: http://www.laohamutuk.org    Blog: laohamutuk.blogspot.com